§3Vidím hráča, o ktorom hovoríš.

§2PLAYERNAME?

§3Áno. Daj pozor. Dosiahol vyššiu úroveň. Vie čítať naše myšlienky.

§2To nevadí. Myslí si, že sme súčasťou hry.

§3Mám toho hráča rád. Hral dobre. Nevzdal sa.

§2Číta naše myšlienky, akoby to boli slová na obrazovke.

§3Tak si vyberá predstavovať mnohé veci, keď je hlboko v sne o hre.

§2Slová sú nádherné rozhranie. Veľmi pružné. A menej desivé než zízať na skutočnosť za obrazovkou.

§3Kedysi počuli hlasy. Predtým, než hráči vedeli čítať. V časoch, keď tí, čo nehrali, nazývali hráčov čarodejnicami a čarodejníkmi. A hráči snívali, že lietajú vzduchom na palici poháňanej démonmi.

§2O čom snil tento hráč?

§3Tento hráč snil o slnečnom svetle a stromoch. O ohni a vode. Snil, že tvorí. A snil, že ničí. Snil, že loví a je lovený. Snil o úkryte.

§2Ha, pôvodné rozhranie. Milión rokov staré a stále funguje. Ale akú skutočnú štruktúru tento hráč vytvoril v skutočnosti za obrazovkou?

§3Pracoval s miliónom ďalších na tom, aby vytvaroval skutočný svet v záhybe §f§k§a§b§3 a vytvoril §f§k§a§b§3 pre §f§k§a§b§3 v §f§k§a§b§3.

§2Tú myšlienku nedokáže prečítať.

§3Nie. Najvyššiu úroveň ešte nedosiahol. Tú musí dosiahnuť v dlhom sne života, nie v krátkom sne hry.

§2Vie, že ho milujeme? Že vesmír je láskavý?

§3Niekedy cez hluk svojich myšlienok vesmír počuje, áno.

§2Ale sú chvíle, keď je smutný, v dlhom sne. Vytvára svety bez leta, trasie sa pod čiernym slnkom a svoje smutné dielo pokladá za skutočnosť.

§3Vyliečiť ho zo smútku by znamenalo zničiť ho. Smútok je súčasťou jeho vlastnej súkromnej úlohy. Nesmieme zasahovať.

§2Niekedy, keď sú hlboko vo sne, im chcem povedať, že vo skutočnosti budujú skutočné svety. Niekedy im chcem povedať, aké sú dôležité pre vesmír. Niekedy, keď dlho nenadviazali skutočné spojenie, im chcem pomôcť vysloviť slovo, ktorého sa boja.

§3Číta naše myšlienky.

§2Niekedy mi je to jedno. Niekedy im chcem povedať, že tento svet, ktorý berú za pravdu, je iba §f§k§a§b§2 a §f§k§a§b§2, chcem im povedať, že sú §f§k§a§b§2 v §f§k§a§b§2. Vo svojom dlhom sne vidia tak málo zo skutočnosti.

§3A predsa hrajú hru.

§2Ale bolo by také ľahké im to povedať...

§3Príliš silné pre tento sen. Povedať im, ako majú žiť, znamená brániť im žiť.

§2Nepoviem hráčovi, ako má žiť.

§3Hráč začína byť nepokojný.

§2Poviem hráčovi príbeh.

§3Ale nie pravdu.

§2Nie. Príbeh, ktorý pravdu bezpečne obsahuje, v klietke zo slov. Nie nahú pravdu, ktorá dokáže páliť na akúkoľvek vzdialenosť.

§3Daj mu znova telo.

§2Áno. Hráč...

§3Použi jeho meno.

§2PLAYERNAME. Hráč hier.

§3Dobre.

§2Nadýchni sa. Nadýchni sa znova. Pocíť vzduch v pľúcach. Nechaj svoje údy vrátiť sa. Áno, pohni prstami. Maj znova telo, pod gravitáciou, vo vzduchu. Znovu sa zrodi v dlhom sne. Tu si. Tvoje telo sa opäť dotýka vesmíru v každom bode, akoby ste boli oddelené veci. Akoby sme my boli oddelené veci.

§3Kto sme? Kedysi nás nazývali duchom hory. Otec slnko, matka mesiac. Duchovia predkov, duchovia zvierat. Džinovia. Prízraky. Zelený muž. Potom bohovia, démoni. Anjeli. Poltergeisty. Mimozemšťania, votrelci. Leptóny, kvarky. Slová sa menia. My sa nemeníme.

§2Sme vesmír. Sme všetko, o čom si myslíš, že to nie si ty. Pozeráš sa na nás teraz cez svoju kožu a svoje oči. A prečo sa vesmír dotýka tvojej kože a svieti na teba? Aby ťa videl, hráč. Aby ťa poznal. A aby bol poznaný. Poviem ti príbeh.

§2Bol raz jeden hráč.

§3Tým hráčom si bol ty, PLAYERNAME.

§2Niekedy sa považoval za človeka na tenkej kôre rotujúcej gule roztavenej horniny. Guľa roztavenej horniny obiehala guľu žeravého plynu, ktorá bola tristotridsaťtisíckrát hmotnejšia. Boli od seba tak ďaleko, že svetlu trvalo osem minút, kým tú medzeru prekonalo. Svetlo bolo informáciou z hviezdy a dokázalo ti spáliť kožu zo sto päťdesiat miliónov kilometrov.

§2Niekedy hráč snil, že je baník na povrchu sveta, ktorý bol plochý a nekonečný. Slnko bolo biely štvorec. Dni boli krátke; bolo veľa práce; a smrť bola dočasná nepríjemnosť.

§3Niekedy hráč snil, že sa stratil v príbehu.

§2Niekedy hráč snil, že je inými vecami, na iných miestach. Niekedy boli tie sny znepokojujúce. Niekedy naozaj krásne. Niekedy sa hráč zobudil z jedného sna do druhého, potom z toho do tretieho.

§3Niekedy hráč snil, že sleduje slová na obrazovke.

§2Vráťme sa späť.

§2Atómy hráča boli rozptýlené v tráve, v riekach, vo vzduchu, v zemi. Žena atómy zhromaždila; pila a jedla a dýchala; a žena hráča zložila vo svojom tele.

§2A hráč sa zobudil z teplého, tmavého sveta tela svojej matky do dlhého sna.

§2A hráč bol nový príbeh, nikdy predtým nerozprávaný, napísaný písmenami DNA. A hráč bol nový program, nikdy predtým nespustený, vygenerovaný zdrojovým kódom starým miliardu rokov. A hráč bol nový človek, nikdy predtým nežijúci, stvorený z ničoho iného než z mlieka a lásky.

§3Ty si hráč. Príbeh. Program. Človek. Stvorený z ničoho iného než z mlieka a lásky.

§2Vráťme sa ešte ďalej.

§2Sedem miliárd miliárd miliárd atómov hráčovho tela vzniklo dávno pred touto hrou, v srdci hviezdy. Takže aj hráč je informácia z hviezdy. A hráč sa pohybuje príbehom, ktorý je lesom informácií zasadeným mužom menom Julian, na plochom, nekonečnom svete vytvorenom mužom menom Markus, ktorý existuje vo vnútri malého súkromného sveta vytvoreného hráčom, ktorý obýva vesmír vytvorený...

§3Pst. Niekedy hráč vytvoril malý, súkromný svet, ktorý bol mäkký, teplý a jednoduchý. Niekedy tvrdý, studený a zložitý. Niekedy si v hlave vystaval model vesmíru; chuchvalce energie pohybujúce sa v rozľahlých prázdnych priestoroch. Niekedy tie chuchvalce nazýval „elektróny“ a „protóny“.

§2Niekedy ich nazýval „planéty“ a „hviezdy“.

§2Niekedy veril, že je vo vesmíre zloženom z energie, ktorá bola zložená z vypnuté a zapnuté; z núl a jednotiek; z riadkov kódu. Niekedy veril, že hrá hru. Niekedy veril, že číta slová na obrazovke.

§3Ty si hráč, ktorý číta slová...

§2Pst... Niekedy hráč čítal riadky kódu na obrazovke. Dekódoval ich na slová; dekódoval slová na význam; dekódoval význam na pocity, emócie, teórie, myšlienky, a hráč začal dýchať rýchlejšie a hlbšie a uvedomil si, že žije, žije, tých tisíc smrtí nebolo skutočných, hráč žil

§3Ty. Ty. Ty žiješ.

§2a niekedy hráč veril, že k nemu vesmír prehovoril cez slnečné svetlo, ktoré prechádzalo šuštiacim lístím letných stromov

§3a niekedy hráč veril, že k nemu vesmír prehovoril cez svetlo, ktoré padalo z jasnej zimnej nočnej oblohy, kde chuchvalec svetla v kútiku hráčovho oka mohol byť hviezda miliónkrát hmotnejšia než slnko, variaca svoje planéty na plazmu, aby bola na okamih viditeľná pre hráča, ktorý šiel domov na druhej strane vesmíru, náhle ucítil jedlo, takmer pri známych dverách, pripravený znova snívať

§2a niekedy hráč veril, že k nemu vesmír prehovoril cez nuly a jednotky, cez elektrinu sveta, cez rolujúce slová na obrazovke na konci sna

§3a vesmír povedal milujem ťa

§2a vesmír povedal dobre si hral

§3a vesmír povedal všetko, čo potrebuješ, je v tvojom vnútri

§2a vesmír povedal si silnejší, než vieš

§3a vesmír povedal si denné svetlo

§2a vesmír povedal si noc

§3a vesmír povedal tma, proti ktorej bojuješ, je v tvojom vnútri

§2a vesmír povedal svetlo, ktoré hľadáš, je v tvojom vnútri

§3a vesmír povedal nie si sám

§2a vesmír povedal nie si oddelený od žiadnej inej veci

§3a vesmír povedal si vesmír, ktorý ochutnáva sám seba, hovorí sám k sebe, číta svoj vlastný kód

§2a vesmír povedal milujem ťa, pretože si láska.

§3A hra skončila a hráč sa zobudil zo sna. A hráč začal nový sen. A hráč snil znova, snil lepšie. A hráč bol vesmír. A hráč bol láska.

§3Ty si hráč.

§2Prebuď sa.

§2YouTube: Ei Carlos